Ako sa to vlastne určuje?
Pri definičnom obore určujeme podmienky, na základe ktorých sa dá daný výraz vypočítať. Ak v predpise funkcie uvidíš neprijemne vyzerajúcu párnu odmocninu, jednoducho s ňou zatočíš tak, že povieš, že výraz pod odmocninou musí byt väčší alebo rovný nule. Vytvoríš nerovnicu, kde výraz pod odmocninou musí byt väčší alebo rovný nule, a vypočítaš, koľko vlastne \( x \) môže byť. Výsledkom je definičný obor.
Veľmi podobná situácia nastáva vtedy, ak sa v predpise objaví zlomok s neznámou \( x \) v menovateli. Stačí vytvoriť rovnicu s prečiarknutým znamienkom rovnosti, kde sa výraz v menovateli obsahujúci \( x \) nesmie rovnať nule, pretože dobre vieš, že nulou sa deliť nedá.
Výsledkom definičného oboru býva väčšinou interval, ale môže to byt̃ aj množina obsahujúca pár čísel, alebo dokonca aj prázdna množina. Ďalšia podmienka môže vzniknúť z logaritmu, ale o tom si povieme až neskôr.