Ako zapísať interval?
Interval môžeš zapísať troma spôsobmi. S prvým spôsobom sa budeš stretávať najčastejšie. Je to klasický zápis intervalu, kde sú v zátvorkách dve čísla oddelené bodkočiarkou (niekde sa používa iba čiarka, čo môže pôsobiť neprehľadne a mýliť sa tak s desatinným číslom, takže to v tejto učebnici používať nebudeme).
Prvý typ zápisu vyzerá tak, že má dva krajné body v zátvorkách. Bod, ktorý je vľavo, musí byť menší ako ten, čo je vpravo. Napríklad interval (1; 5) je zapísaný správne, ale interval (5; 1) je už zle.
Môžu sa, samozrejme, meniť zátvorky, takže môžeš napísať štyri intervaly, ako \( (a ; b),\langle a ; b),(a ; b\rangle \), alebo \( \langle a ; b\rangle \). Záleží na tom, či chceš, aby krajný bod patrí ešte do intervalu. Ak patrí do intervalu, tak dáš ostrú zátvorku, t. j. „(" alebo „)". Ak nemá patriť do intervalu, použiješ okrúhlu zátvorku, teda „(“" alebo „)". Viac sa o zátvorkách dozvieš neskôr pri ohraničených intervaloch.
Druhý spôsob zápisu, ktorému sa hovorí charakteristická vlastnosť, sa používa predovšetkým pri zápise množín. intervalu, alebo „<" \( \rightarrow \) nepatrí do intervalu). Ďalej napíšeš neznámu (je na tebe, ako si ju nazveš, zvyčajne to je \( x \) ) Nakoniec napíšeš hodnotu väčšieho krajného bodu.. Zápis \( 1<x<5 \) sa dá prečítať ako: „neznáma \( x \) je väčšia ako jeden a zároveň menšia ako päť."
Tretím spôsobom je grafické znázornenie na číselnej osi. Tento spôsob je vhodný najmä vtedy, keď si potrebuješ predstaviť viac intervalov naraz, aby bolo napríklad vidno, akú časť majú spoločnú.
