Orientovaný uhol
Pri používaní uhlov je potrebné vedieť jeho orientáciu, aby sa mohlo jednoznačne určiť, o ktorý uhol ide. Na prvom obrázku nie je jasné, či sa myslí uhol smerujúci od bodu A do bodu B, alebo naopak. Preto vznikol pojem orientovaný uhol.
Orientovaný uhol má jedno rameno počiatočné a druhé rameno koncové. Tieto ramená si môžeš predstaviť ako hodinové ručičky, ktoré sa otáčajú okolo stredu (vrcholu uhla). Orientovaný uhol sa označuje „strieškou“ nad uhlom, napr. \( \widehat{X Y Z} \), kde počiatočné rameno je polpriamka \( Y X \), koncové rameno je polpriamka YZ a vrcholom uhla je bod \( Y \).
Na tomto obrázku je počiatočným ramenom polpriamka SA. Keďže chceme ísť proti smeru hodinových ručičiek (modrá šípka), hovorí sa tomu kladný zmysel (alebo tiež smer) otáčania. Orientovaný uhol by sa potom označoval \( \widehat{\mathrm{ASB}} \).
Na obrázku vyššie je počiatočným ramenom polpriamka SB. Keďže chceme ísť v smere hodinových ručičiek (červená šípka), hovorí sa tomu záporný zmysel (smer) otáčania (pred veľkosťou uhla bude znamienko mínus). Orientovaný uhol by sa potom označoval ako \( \widehat{\mathrm{BSA}} \).