Už len klasicky všetko zhrnúť!
Množina je súhrn predmetov (prvkov), ktoré sú jasne dané, napr. množina žiakov v triede.
Zápis množiny:
Vymenovaním prvkov - vypíšeš všetky prvky oddelené bodkočiarkou do zložených zátvoriek, napr. \( A=\{1 ; 2 ; 3\} \).
Charakteristickou vlastnosťou - použiješ iba pri prvkoch, ktoré majú spoločnú vlastnosť, napr. všetky celé kladné čísla napíšeš ako \( A=\{x \in \mathbb{Z} ; x>0\} \).
Graficky - znázorníš Vennovým diagramom.
Podmnožina \( A \) množiny \( B \) je taká množina, ktorej všetky prvky (napr. čísla) sú zároveň prvkami množiny \( B \) (označuje sa ako \( A \subset B \) ).
Rovnosť dvoch množín nastane vtedy, keď všetky prvky v jednej množine budú rovnaké ako všetky prvky v druhej množine (označuje sa ako \( A=B \) ).
Zjednotením množín vznikne nová množina, ktorá bude obsahovať prvky, ktoré patria minimálne do jednej z nich (v matematickom jazyku ako \( A \cup B \) ).
Prienikom množín je nová množina, ktorá obsahuje prvky, ktoré majú všetky množiny spoločné (v matematickom jazyku ako \( A \cap B \) ).
Rozdielom množín \( A \) a \( B \) vznikne nová množina, ktorá obsahuje prvky, ktoré sú v množine \( A \) a zároveň nie sú v množine \( B \) (označuje sa ako \( A-B \) ).
Doplnkom množiny \( B \) v množine \( A \) je nová množina, ktorá obsahuje všetky prvky, ktoré nie sú v množine \( B \) a zároveň sú v množine \( A \) (to platí vtedy, keď \( B \) je podmnožinou \( A \) ).
