Ako sa zapisuje?
Funkcia sa zapisuje pomocou tzv. predpisu, čo je vzťah, ktorý majú medzi sebou premenné \( x \) a \( y \). Funkcia sa označuje najčastejšie malým písmenom, napr. \( f, g \), \( h \) a pod.
Ak zmeníš \( x \), zmení sa aj hodnota \( y \). Hodnota \( x \) je nezávislá a ľubovoľne voliteľná v rámci definičného oboru. Je teda na tebe, akú hodnotu dosadíš za \( x \) - jediné, čo tá obmedzuje, je práve definičný obor, \( z \) ktorého musí byť dosadzované číslo.
Predpis funkcie \( f \)
Nie je nič jednoduchšie, ako funkciu vyskúšať. Skús si do funkcie dosadiť za x číslo tri a jednoducho vypočítať závislú premennú \( y \), tzn. \( y=2 \cdot 3+1=7 \). Práve takémuto výsledku dosadenia sa hovorí funkčná hodnota. Funkčná hodnota v bode tri je sedem, teda \( f(3)=7 \). Ide o často používaný spôsob, preto si to dobre zapamätaj.
Funkcia sa dá zapísať aj pomocou tabuľky, čo je vlastne to isté ako zapísanie funkcie vymenovaním usporiadaných dvojíc, teda \( [x ; y] \), tzn. napíšeš do tabuľky, čo dosadzuješ za \( x \) a čo ti vyjde pre \( y \).