Úvod
Čo je tu nové?
Zatiaľ čo v predchádzajúcich kapitolách sa preberalo určovanie odchýlok, v tejto podkapitole sa dozvieš viac o tom, ako určiť vzájomné vzdialenosti bodu a priamky od roviny. Zužitkuješ tu to, čo vieš z planimetrie a z polohových vlastností objektov.
Kde to nájde uplatnenie?
Úplne typickými príkladmi sú problémy typu, aká vysoká má byt rozhľadňa, aby z nej bolo vidieť za susedný hrebeň. Pri predstave meteoritu letiaceho okolo Zeme zhruba po priamke si môžeš položiť otázku, kde k nej bude najbližšie. Na dané otázky ti môže odpovedať práve výpočet vzdialenosti medzi bodom a rovinou, prípadne medzi priamkou a rovinou.
S čím to súvisí?
Táto látka má pomerne blízko ku kolmiciam v rovine. Vzdialenosti medzi priamkou a rovinou, prípadne medzi bodom a rovinou, sa totiž vždy berú ako kolmé vzdialenosti. Keď budeš vždy hľadať najbližšiu vzdialenost medzi dvomi množinami bodov, poznatky z tejto kapitoly budeš potrebovat napríklad v diferenciátnom počte, ale o tom až neskôr.