A ešte raz ...
Priama zhodnosť nemení orientáciu vrcholov dvoch útvarov, je to identita, posunutie, otočenie a stredová súmernosť.
Nepriama zhodnosť útvarov má nesúhlasnú orientáciu uhlov, je to osová súmernosť, posunutá súmernosť.
Zložením dvoch osových súmerností vzniknú zhodné zobrazenia ako identita, posunutie, otočenie alebo stredová súmernosť.
Zložením troch osových súmerností vzniknú zhodné zobrazenia ako osová súmernosť, identita, posunutie, otočenie alebo posunutá súmernosť.
Posunutá súmernosť je zobrazenie vzniknuté zložením posunutia a osovej súmernosti.
Rovnoľahlosť alebo homotetia sa označuje \( H(S, k) \). Je druhom podobného zobrazenia, nemení vlastnosti útvarov a zachováva rovnobežnosť. Je určená buď stredom rovnoľahlosti a jej koeficientom, alebo dvoma prislúchajúcimi bodmi a stredom rovnoľahlosti.
Koeficient rovnoľahlosti je pomer medzi obrazom a vzorom. Udáva, ako veľmi sa obraz zmenší alebo zväčší oproti vzoru.
Identita je druh zhodného zobrazenia, kde je každému bodu z roviny priradený ten istý bod, \( Z^{\prime}=\mathrm{Z} \). Pri rovnoľahlosti sa veľkosť koeficientu v tomto prípade rovná 1.
Vnútorný stred rovnoľahlosti je stred rovnoľahlosti ležiaci medzi dvoma obrazcami, vzorom a obrazom, pričom veľkosť koeficientu je záporná.
Vonkajší stred rovnoľahlosti je prípad, kedy je koeficient rovnoľahlosti kladný a útvary sú na rovnakej strane od tohto stredu.
Samodružný bod rovnoľahlosti je, ak nejde o identitu, jej stred.
Samodružné priamky pri rovnoľahlosti sú priamky prechádzajúce stredom rovnoľahlosti.